Imunitný systém je pre človeka veľmi dôležitý. Odborníci definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam.

Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, vznikajú rôzne ochorenia – časté prechladnutie, chrípka, alergia, zápal kĺbov, ale aj rakovina.

Rozoznávame dva druhy imunity – vrodenú a získanú. Vrodená imunita nás chráni pred bežnými ochoreniami. Pôsobí ako ochrana pred vonkajším prostredím, prostredníctvom prirodzených bariér organizmu: sliznice, pľúca, črevo a koža.

Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom – baktériám, vírusom, parazitom a hubám. Úlohou imunity je aj kontrola a odstraňovanie nádorových buniek.

Základom imunitného systému je schopnosť organizmu rozlíšiť telu vlastné a telu cudzie bunky a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné obranné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia telu cudzie látky. Čokoľvek, čo môže spustiť obrannú reakciu imunitných buniek, sa nazýva antigén. Antigénom môže byť baktéria, vírus alebo len jeho časť.

Imunitný systém pozná antigény svojho vlastného tela a toleruje ich. Naopak, na také antigény, ktoré nepozná, reaguje – tvorí proti nim protilátky, poprípade ich zabíja. Navyše si takéto stretnutie pamätá a pri opakovaní proti nemu zasiahne rýchlejšie a s väčšou silou.

Obrana proti mikroorganizmom sa dlho pokladala za jedinú funkciu imunitného systému. V súčasnosti chápeme imunitu oveľa komplexnejšie a je jasné, že hoci niektorí pôvodcovia infekcie sú pre človeka nebezpeční, bez kontaktu s antigénmi mikroorganizmov nie je možný správny vývoj imunitného systému. Človek po státisíce rokov žil spolu s mikroorganizmami, navykol si na ne, ba čo viac, mnohé z nich k životu potrebuje (probiotiká). Bez mikroorganizmov by nebolo súčasnej podoby imunitného systému.

Gastrointestinálny trakt predstavuje najväčšie lymfatické tkanivo a súčasne aj najväčší rezervoár mikroorganizmov. Spoločná existencia mikroorganizmov a lymfatického tkaniva človeka vytvára symbiózu. Z pohľadu človeka, resp. výhod, ktoré mu táto symbióza poskytuje, treba z imunologického hľadiska vyzdvihnúť predovšetkým imunoregulačné pôsobenie probiotík.

Z hmotnosti dospelého človeka tvoria baktérie asi 1,5 kg. Druhová skladba mikroorganizmov žijúcich v čreve človeka je veľmi bohatá (400 až 500 druhov), pričom počet druhov závisí od spôsobu života, od stravovania, ako aj od veku človeka. Oprávnene môžeme konštatovať, že efekt probiotík na človeka je predovšetkým imunonormalizačný.

Asi jedno percento populácie trpí primárnou imunitnou nedostatočnosťou, teda nemá dobre vyvinutý imunitný systém, a celý život ho trápia ochorenia, proti ktorým nedokáže tvoriť protilátky. Najviac porúch imunity je však získaných (napr. herpesy, AIDS či iné vírusové ochorenia).

Okrem imunostimulancií, teda liekov, ktoré pacientovi musí predpísať špecializovaný lekár, existujú aj mnohé voľne dostupné prípravky na podporu imunity, vďaka ktorým náš organizmus môže rôznym ochoreniam predchádzať, alebo s nimi úspešne bojovať.

Na imunitu dobre vplýva správna strava, pestrá a plnohodnotná, s vysokým obsahom vitamínov, minerálov a antioxidantov.

Našim predkom stačili ako zdroj vitamínov jablká, čučoriedky, hrušky alebo hrozno. Mnohí odborníci na výživu tvrdia, že aj dnes sa zaobídeme bez exotického ovocia. Žijeme v krajine, kde je fauna a flóra prispôsobená nášmu prirodzenému prostrediu. To znamená, že vhodné je konzumovať najmä tie druhy plodov, ktoré sa rodia v rovnakom zemepisnom pásme, ako žijeme, pretože sme geneticky prispôsobení na istú skladbu potravín. Sezónne ovocie je tu čerstvé, nikam sa nemusí dovážať, netreba ho príliš chemicky upravovať.

Rovnako je veľmi dôležitý aj dostatočný príjem tekutín. Vhodné je otužovanie už od detského veku, vyhýbanie sa stresu, dostatok pohybovej aktivity a hlavne, nedostať sa do stavu obezity. A, samozrejme, najlepšie je vylúčiť fajčenie, alkohol, prirodzene aj drogy.

MUDr. Miloš BUBÁN, Gastrocentrum Bajkalská s. r. o., Bratislava